|
|
Ako sa mi podarilo pribrať 10 kilov tukov? Stalo sa tak prvý semester na vysokej škole. Smutné je, že nie som jediný prípad, rovnako na tom bolo mnoho z mojich nových spolužiakov.
StravovanieStravovanie predtýmJedol som veľa, ale pravidelne. Slabé raňajky, desiata, obed v škole, sladkosti ako druhý obed doma, olovrant, večera, chrúmanie sladkostí a ovocia večer. Na prvý pohľad by sa zdalo, že asi priberiem, no vtedy bola moja kondícia dobrá. Stravovanie potomHlavný rozdiel vidím v nepravidelnosti stravovanie. Raňajky som väčšinou nestíhal, nakoľko sa mi škola začínala väčšinou o ôsmej. Po prvej hodine (okolo desiatej) som si zvykol kúpiť bagetu. Obed som jedol buď hneď o dvanástej alebo o druhej. Ďalší obed zvyčajne o dve hodiny. Zvyčajným obedom rozumiem väčšinou vysmážaný rezeň, či syr s hranolkami, občas aj niečo iné. Olovrant som nemával, na večeru buď pizza, jedlo z fast-foodu, sladkosti, ovocie alebo nič. ŠportovanieŠportovanie predtýmNa strednej škole som športoval pravidelne. Do posilňovne som išiel aspoň dva razy do týždňa plus som zvykol cvičiť každý deň doma – cviky na bisepsy so strunami, kliky, nejaké cviky na brucho a podobne. Do týždňa sme mali tri telesné, kde sme síce veľa nenabehali, ale predsalen aspoň niečo. Takmer každú sobotu som zvykol chodiť hrávať so spolužiakmi futbal, cez jar a leto i častejšie. Športovanie potomŠportovanie potom v podstate neexistovalo. Jediná telesná aktivita, ktorú som robil, bola chôdza do školy a zo školy, niekedy dvakrát denne. Na prvý pohľad sa to možno niekomu zdá veľa, predsalen je to 20 minút krát 2, respektíve 4. Ale očividne to nestačí. Dnes už robím cviky na chudnutie a začínam pozorovať, že pivné bruško sa mi znova pomaly zmenšuje.
StresStres predtýmV podstate žiaden nebol. V škole som mal jednotky aj dvojky v podstate bez toho, aby som sa učil. Dokonca aj maturitný ročník som prežil úplne v pohode. Maturity som sa nebál ani chvíľu (samé jednotky mimochodom) a rovnako ani prijatia na vysokú školu. Dal som si prihlášky na tri, keby neviemčo sa stalo. Zobrali ma na prvé dve a na tretiu som už nešiel robiť ani skúšky. Stres potom
Prvý semester som zanedbával nielen čo sa športovania týka, ale aj čo sa učenia týka. Dá sa povedať, že na prednášky a semináre som chodil poctivo, no na internáte som sa do učiva už zvyčajne ani nepozrel. Až neskoro som si uvedomil rozdiel medzi strednou školou a univerzitou. Zatiaľ čo na strednej úplne stačil výklad učiteľa, na vysokej je už informácii toľko, že sa to proste musím naučiť sám.
Tak sa stalo, že som pobabral prvé vnútrosemestrálne písomky a na skúšky som už nešiel v takej pohode ako som zvyknutý. Je síce pravda, že nakoniec som dal všetky skúšky na prvý pokus, no predsalen to stálo dosť síl.
K tomu ešte treba pridať stres z nového prostredia, stres, či ma vezme na autobus (miestenky som si odmietal a do istej miery stále odmietam kupovať vopred) a podobne.
Kvôli čomu som pribralNázor si spravte sami. Je viac než pravdepodobné, že to zapríčinili najmä tieto tri hlavné príčiny. No kľudne to mohlo byť aj niečo iné, nevravím. Možno proste starnem :-( Alebo to môžem zvaľovať na gény... Každopádne, zamyslite sa, či sa to nemôže stať aj vám. Potom je už ťažšie zhadzovať kilá naspäť. |
Odkazy |